piatok, 16. októbra 2015

Sľúbený príbeh...



Na mieste kde teraz stojí náš domček, stál pôvodne starý dlhý sedliacky dom. Manželovi rodičia ho kúpili aj s obrovským pozemkom  so zámerom, že ho opravia.  Ale po zhodení strechy spadla aj stena a dom museli zbúrať. Bol začiatok 90-tich rokov, svokor bol murár, rozhodol sa, že postaví dom nový. Bohužiaľ stihol len základy a v roku 1994 zomrel.  Rozostavaný dom aj s pozemkom zdedil môj manžel, mal vtedy 16 rokov. O tri roky neskôr sa do stavby pustili spolu s mamou. Keď som do hry vstúpila ja, písal sa rok 1999, stála hrubá stavba.  Rozhodovanie, či vôbec dom dostavať  bol dlhý boj...ja som tam nechcela bývať a môj muž sa domu nechcel vzdať. No ale ako vidíte vyhral :-).  S odstupom času sa už na to pozerám inak...je vlastne jedno kde žijem, dôležité je s kým.  

Tak sme sa do toho spolu pustili. Myslím, že najhorší zážitok môjho muža bol, keď som povedala, že všetky už do polovice postavené priečky treba zbúrať a posunúť podľa nových plánov ( mojich ). O tom dodnes hovorí s hrôzou v očiach :-D.  Zmenili sme dispozíciu, doteraz tvrdím, že sme z toho  “socialistického“ projektu s dlhými tmavými chodbami vytĺkli maximum, dali sme si urobiť nový projekt, vybavili úver zo ŠFRB a stavali sme ďalej.  Všetko čo okolo domu robíme je vždy improvizácia ...všetko je tak trochu krivé, pravé uhly u nás nemajú 90 stupňov, niekde niečo chýba a inde zas vytŕča...no jednoducho krása v nedokonalosti...  je to tak od začiatku a tak to aj zostane. Ono to tak vyzerá, keď 19-ročný chalan zháňa majstrov na stavbu domu a peňazí nie je nazvyš.  Ale zaslúži si obdiv a nielen môj, kto už by sa v jeho veku pustil do stavania domu.  Dom je postavený z kvádrov takých tých sivých, určite si ich pamätáte, svokor ich kúpil ešte pred smrťou, nemalo zmysel kupovať nový materiál aj keď v tom čase sa už dali zohnať presné tvárnice. Vnútorné priečky sme stavali zo starých tehál, ktoré zostali z búrania starého domu. Doteraz mužovi vyčítam, že sa starých tehál ( a bolo ich veľa ) zbavil, nechcel ani počuť, že by sme ich na niečo použili a teraz ich kupujeme za veľké prachy. No a majstri stavbári boli akí boli, niektorí lepší, niektorí horší ako Pat a Mat :-)

Dom sme dokončili v októbri 2002, bolo to desať rokov od úplného začiatku stavby...spávali sme na matraci, nemali sme ešte kuchyňu, ale mali sme pohár masti, pohár paprikovej pomazánky, chleba, kávu a rýchlovarnú kanvicu....a boli sme takí šťastní.... Vo februári 2003 sme dom skolaudovali a zobrali sme sa, mali sme obaja 25 rokov (a keď takí dvaja tvrdohlavci ako my dokázali spolu postaviť dom a potom ešte dobrovoľne vstúpiť do manželstva tak to dokáže snáď každý :-))
Vonkajšie úpravy...fasáda, plot, chodníky, záhrada... sme robili postupne v ďalších rokoch...boli sme chudobní a bohatí zároveň...peňazí sme mali málo ale mali sme dom a rodinu...vždy sme si pomohli nejakým úverom, šetrili sme kde sa dalo, aby sme sa pohli o kúsok ďalej. Dnes už môžem povedať, že sme spokojní...máme ešte  plány ale celý život na to aby sme ich zrealizovali, pretože dom je záväzok na celý život...ale ten pocit, že môžem vyjsť ráno s kávou na terasu, do záhrady ...ten by som nevymenila. Príbeh našej záhrady to je tiež na celý príspevok...ten niekedy nabudúce :-)

Písala som už o tom, že záhradu zväčšujeme, tak tu je pár fotiek toho, čo sa nám doteraz podarilo ...a pokračovanie na jar :-) tu je vidieť ako to vyzeralo predtým..










 

...a ak ste sa dočítali až sem, chcem sa s Vami podeliť o naše domáce požehnanie...


Danka.

28 komentárov:

  1. Danko, krásně jsi ten příběh pro nás sepsala a máš velikou pravdu, lidi nemusí být bohatí penězi, ale láskou a soudržností, vážit si jeden druhého, pomáhat si v dobách dobrých i zlých.
    moc se těším na povídání o zahradě. a prosím, ptám se, ta růžová krásenka v těch kamíncích, ta se ti tam vysemeňuje sama nebo jí trošku pomáháš? a máš pod těmi kamínky něco? taky by se mi to takto líbilo, ale sousedi mají u plotu habry a to je teda lístečkové nadělení.
    Majka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Majka mám radosť, že sa ti náš príbeh páči :-) no a ten ružový kvietok som tam presadila len minulý týždeň a veľmi dúfam, že sa mi tam sám vysemení takže či to funguje ti poviem až na jar :-) pod kamienkami máme netkanú textíliu a s lístím tiež bojujeme, máme veľa listnáčov ale máme kamaráta záhradníka a on má taký super vysavač na lístie tak nám to na jar príde povysávať :-) pá D.

      Odstrániť
  2. Moc hezký povídání, pěkně jsem si početla.
    Přeju do dalšího budování hodně zdraví a síly. Známe to- na baráku nikdy není všechno hotový!
    Taky se těším na povídání o zahradě.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Danuška, krásny príbeh, aj si mi vohnala slzy do očí...aj my niekedy preklíname starú našu barabiznu:)), ale ju aj milujeme...a nevymenila by som ju už za nič...a to som tu krátko...ja už som tu doma...ja by som ani nevedela n ový dom postaviť...momentálne staviame psiu búdu:))a to fakt....želám krásny víkend rodinke a fandím Vám...máte krásne bývanie s dušou....papa

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Marcelka :-) ja som sa pri písaní chvíľami rehotala ale pri niektorých spomienkach sa mi tisli slzy do očí...ale taký je život veselý aj smutný :-) krásny víkend! pápá

      Odstrániť
  4. Danka, pekný príbeh má ten váš domček .... šťastná rodinka :) Maj sa pekne

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme Janka :-) pekný víkend prajem! D.

      Odstrániť
  5. Danka veľmi, veľmi pekný príbeh, aj príbeh lásky :-)
    Tvojho muža som si predstavovala ako s hrôzou v očiach rozpráva o priečkach..., to čo bolo v reály si predstaviť neviem :-)
    Na moju rodinu, vzťah s mužom, príbeh domu a rodiny platí to posledné múdro, v ňom je ukryté úplne...
    No zo záhrady si pomaličky ,,poodnášam houvkňouvy,, :-)...už mám zamerané tie okruhliaky, po nich túžim, sú nejak ,,ocajchované,, velkostne a kde sa to zháňa ?
    Pozdravujem tvoj ľúbostný domov, pekný víkend !

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme Ali :-) tie kamene máme z firmy tuto o dve dediny ďalej...ten pán nám vozil piesok, štrk a podobné potrebné veci na celú stavbu a teraz nám vozí ozdobné kamene...je to vymývaný štrk veľkosť neviem, lebo on sa spýtal slepačie alebo holubičie vajce ? no a toto je veľkosť ako slepačie vajce :-D krásny večer! pá D.

      Odstrániť
    2. Slepačie vajicia :-) , idem do toho !
      Miesto ľúbezný domov som ti napísala ľúbostný :-)) Aj tak sa dá !
      Duša domova sa naozaj tvorí jeho príbehom, históriou a tým, ako si ho ľudia sami utvárajú, to asi dom na kľúč nemá....

      Odstrániť
  6. Danka, váš blog sledujem od začiatku. Veľmi sa mi u vás páči. J
    Keď sa to naučím a budem prihlásená, budem komentovať podrobnejšie...príbehom o vašom dome som spomínala aj ja na ten na
    náš...pokračujte v príspevkoch. Mária Holášová.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mária som rada, že som vo Vás naším príbehom vyvolala spomienky...dúfam, že príjemné...spomienky sú fajn :-) rovnako sa teším, že sa Vám u nás páči...ste tu vítaná...prajem krásny víkend! Danka.

      Odstrániť
    2. ĎakujemDanka! Tie spomienky....ani veľmi príjemné nie sú. Ale snažím ich utlmiť radosťou, že po 7 rokoch driny sme vo väčšom priestore... Aj my sme sa brali mladí (21- "nemuseli sme"), ale nemali sme nič. 5 rokov sme bývali u rodičov,potom sme prerábali 1 izbový byt a keďže sme sa rozrastali , poriešili sme dom. Školy, deti, úrazy...potom rýchlo uvoľniť byt a vysťahovať sa.....bola som šťastná , keď sme sa na Vianoce 2012 sťahovali. Bez projektu, za pochodu.....toľko omylov, ktoré teraz vidím. Najhoršie je, že si mnohé môžem sama. V mojej snahe o to, aby to bolo čo najlepšie som upustila aj od praktických vecí a manžel ustúpil....Ale nemal. Úverí mi niekto, že keby sa to dalo vrátiť späť, idemdo toho znova
      ?

      Odstrániť
  7. Ahoj Danka,
    citát povie za mňa:
    "Sto mužov môže vytvoriť tábor, ale iba jedna žena môže vytvoriť domov..."
    Máš veľmi pekný blog. Nech sa ti darí i naďalej.
    Marta♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Martuška ďakujem ...citát sa mi veľmi páči a je v ňom veľká pravda :-) Pekný večer! Danka.

      Odstrániť
  8. Danka, nádherný príbeh a krásny dom s dušou. Toto hocikto nezažije a obdivujem vašu odvahu. Boli ste tak mladí a tak rozhodní a hlavne šikovní všetko zvládnuť. Ale bolo by škoda nevyužiť tú východziu pozíciu toho, že máte pozemok. Dobre, že Ťa manžel vtedy presvedčil. My sme na ten svoj dom čakali dosť dlho, a tiež je v ňom kopec driny a nervov, ale nevymenila by som ho za nič. Prajem Vám krásne ďalšie budovanie. Andrea

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Andrejka ďakujem...bolo príjemné si takto oživiť spomienky :-) Pekný večer! D.

      Odstrániť
  9. Danko, moc hezký jsi to popsala. Vzpomínal jsem při čtení, jak to bylo u nás, jak jsme bydleli v pronájmu v garsonce ve velikém paneláku a snili o malém domku se zahradou..... a jak nečekaně se pak věci daly do pohybu... i když na účtě bylo někdy jen povolené přečerpání.... poslední myšlenka platí na 100 %. Pavel

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Pavel...som veľmi rada, že si vďaka nášmu príbehu toľkí z Vás pospomínali na ten svoj :-) Pekný večer prajem! Danka

      Odstrániť
  10. Danka, krásne si to napísala a želám Vám, aby Vám tá láska a šťastie v domčeku vydržalo navždy..

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Danka, krásně napsané, to je život .... ať se daří.
    Jana

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Odpovede
    1. Marti ďakujem, som rada, že sa ti príbeh páči...tento príspevok vznikol hlavne vďaka tebe :-) pekný večer! D.

      Odstrániť
  13. Moc pěkně napsané ....tvořili jste dům s láskou ,podle toho vypadá a pěkně se vám zde žije.Člověk který si váží maličkostí prožívá život mnohem pěknější a naplněný.Jen tak dál ♥♥♥ H.

    OdpovedaťOdstrániť